MOJI KAMARÁTI OD „KAFEMLEJNKOV“

(Len na úvod pre nezainteresovaných - tak sme kedysi volali chlapcov čo nelietali na „poriadnych“ lietadlách , ale „iba“ na vrtuľníkoch).

Už som sa venoval stíhačom, akrobatom, skupinovému lietaniu a tak ma napadlo napísať pár slov o vrtuľníkoch - lepšie povedané o skvelých chlapcoch, ktorí tieto stroje lietajú. A teraz to už myslím skutočne úprimne a bez irónie.

Domnievam sa, že všeobecne je tu niečo ako podceňovanie tejto kategórie pilotov v porovnaní s tými, čo lietajú skutočné lietadlá s pevným krídlom, poriadnym motorom, či motormi, obratné, aerodynamicky dokonalé, výkonné - a mohol by som pokračovať až pokiaľ by mi moja odborná (vekom už trošku zredukovaná) slovná zásoba stačila. V čase, keď som začínal lietať ( a to už je nějaký ten pátek ) sme sa skutočne pozerali na „vrtuľníkárov“ my „stíhači“ trošku zvrchu. Nuž musím povedať, že sme boli mladí, namyslení, ale hlavne neskúsení. Najlepšie to asi vyjadril pri jednom poletovom rozbore v Přerove (to sme začínali lietať MiG-21!!!) veliteľ letky nemenovaný pplk. Jarda M. keď vo svojom rozhorčenom prejave po nejakom našom „prúsere“ ( a k tým sme nemali nikdy ďaleko) povedal okrem iného asi toto: ...vy si myslíte, že ste piloti?!!,.. To teda nejste. Vy ste zatím jenom tá pára nad leteckým hovnem!!!..   

Ospravedlňujem sa za vulgarizmy, ale niečo ako: ... Milí chlapci, drazí skoro kolegové, dovoluji si vás oficiálně požádat, aby ste se, pokud možno, vyhnuli neprofesionálnímu jednání ... by mi určite nezostalo v pamäti.

Teda späť k téme - boli sme namyslení stíhači a podceňovali sme chlapcov od vrtuľníkov. Ale toto sa postupne s pribúdajúcimi skúsenosťami zmenilo - aspoň v mojom prípade určite. Asi prvý vrtuľníkár, ktorého som si vážil bol Olda Glinc - pôvodom pilot stíhač, ktorý lietal Mi-2. Na tom určite nebolo nič mimoriadne, ale on ju lietal ako cieľ pre nás mladých, dravých -  a opäť musím konštatovať „menej“ skúsených stíhačov. Kto vie o čom hovorím mi dá určite za pravdu, že to bol hazard. Nakoniec dvaja z nás to zaplatili životom. Ale to je tiež dlhšia „story“ než na jeden blog.

Aby som to trocha skrátil - vrtuľníkarov a ich prácu som si začal vážiť. Keď som potom v neskoršom období môjho „leteckého“ života mal možnosť vidieť čo dokážu display piloti na Mi-24 ( a kedysi, celkom nedávno sme ich skutočne mali) tak sa vo mne úcta k ich „remeslu“ len prehĺbila.

Teším sa, že na tohtoročnom SIAF-e budeme môcť opäť vidieť Mi-24 pri letovom vystúpení v podaní českého pilota Michala Bystřičana(...tí Česi, sú opäť pomalší, ako my. Oni ešte lietajú na Mi-24 a my ešte nemáme Black Hawka...).

A to nie je zďaleka jediný vrtuľník, ktorí budeme mať možnosť na SIAF 2017 vidieť vo vzduchu. Zákulisné tamtamy signalizujú i belgický  A109 Display Team. Určite iná „váhová“ kategória ako Mi-24, ale bude sa na čo pozerať.

 A skutočne na záver: Viete prečo si „vrtuľníkári“ plnia šálku s kávou iba do polovice? Ak nie spýtajte sa niektorého z nich na letisku Sliač v posledný augustový víkend v dňoch 26. - 27. augusta 2017.

- PACHO21