AKO ZNÁŠAJÚ HORÚČAVY PILOTI

16. Jún 2019 Blog

Odhodlal som sa pokračovať v písaní týchto mojich „rádoby blogov“ aj pre blížiaci sa SIAF 2019. Prečo? Nuž a prečo nie? Baví ma to a napriek tomu, že podľa ohlasov to až tak veľa ľudí nečíta snáď si (okrem mňa) ešte nejakého fandu nájdu.

Tak teda tu máte prvý :

AKO ZNÁŠAJÚ HORÚČAVY PILOTI

Táto téma ma oslovila v súvislosti s počasím aké tu máme už zopár dní. Ako správni Slováci sme ešte pred týždňom lamentovali, že leto už asi ani nebude a ťažko sme znášali neutíchajúce dažde a chladné dni. A naraz „bác ho“... ťažké tridsiatky, sucho, treba polievať z vonku i z vnútra, pitný režim atď.

Čiže opäť sa nám nepáči. V mojom poslednom blogu v minulom roku som písal o niečom podobnom, nie však o počasí, ale v súvislosti s programom SIAF 2018. Tento ročník (2019) už naznačuje zaujímavých účastníkov (za všetkých Frecce Tricolori) a tak verím, že i tí najväčší „dudroši“ si konečne prídu na svoje.

Ale nie o tom som chcel. Vrátim sa k tým extrémnym teplotám. Je fajn ak letecký deň „padne“ do krásneho počasia ( a to je pre SIAF už takmer samozrejmosť), ale viete si predstaviť ako teploty okolo 30-35°C znášajú piloti, ktorí v kabínach svojich lietadiel robia možné i nemožné, len aby potešili tých čo na zemi postávajú napr. i s pivkom v ruke a „znalecky“ hodnotia ich výkony? Občas mi to pripomína mladosť, keď som hrával futbal (4. trieda juh) a okolo ihriska postávali práve takýto „skalní“ a odborne hodnotili naše výkony na ihrisku.

Ale samozrejme nie všetko je to o tom. Je určite veľa návštevníkov SIAF (ja verím, že väčšina), ktorí skutočne ocenia majstrovstvo a snahu tých vo vzduchu.

Z mojej „leteckej mladosti“ si pamätám nejeden horúci letový deň. „Klimatizovaná“ kabína Mig-21 poznala len dve varianty - zima a horúco - aspoň do doby zatvorenia a zahermetovania. Za letu to potom ako tak šlo. „Najkrajšie“ momenty boli keď sme v horúčavách sedeli v otvorenej kabíne na stojánke oblečení vo výškovom kompenzačnom obleku (VKK) a s pretlakovou prilbou(GŠ) na hlave a čakali na pokyn k spusteniu motora. To už ani nehovorím o chudákoch technikoch na zemi - rozpálený betón a „prihrievanie“ ovzdušia z bežiacich motorov. Veru nebolo to vždy tak, že odštartovalo 1-2 lietadlá a je na pol dňa pokoj. Pamätám časy, keď na letovej stojánke stálo zoradených aj 20 „kusov“ a nedočkaví piloti chceli medziletové prehliadky čo najviac urýchliť, aby stíhali svoj nálet.

Fantastický pôžitok som mal z akrobačky vo výškovej výstroji, keď nám neodštartoval cieľ a ja spoločne s pánom pilotom-inštruktorom Oskarom Rošom sme sa rozhodli na stroji MiG-21 UM pre náhradnú úlohu - akrobaciu. Ani som netušil, že som mal v tele toľko vody, koľko som si vyžmýkal po pristátí zo spodného prádla.

V letných horúčavách bolo proste lietanie „pôžitkom“. Pripomeňte si to prosím aj vy, keď budete v prvý augustový víkend (3.-4.) na letisku Sliač sledovať výkony pilotov vo vzduchu. Myslím, že si všetci zaslúžia naše uznanie a možno i potlesk.

Tvorba webstránky - WebCreators.sk

webcreators logo

Hrdo poháňa webhosting - HostCreators.sk

Hore