AKÉ JE TO V SKUPINE
oveď vyzerá byť jednoznačná, ale pokiaľ sa týka lietania, nemusí to byť vždy tak. Podľa zámeru organizátora tohtoročného SIAF-u by sme mali opäť na sliačskej oblohe v dňoch 26. - 27. augusta vidieť okrem vynikajúcich akrobatov - jednotlivcov aj niektoré akrobatické skupiny z kategórie „svetových NAJ“.
Ak pátram vo svojej dlhodobej pamäti (a s pribúdajúcim vekom to je čoraz ťažšie), tak v súvislosti so skupinovým lietaním pre mňa osobne zostane neprekonateľným zážitkom spojenecké vojenské cvičenie armád štátov Varšavskej zmluvy „ŠTÍT 84“. Pamätníci asi vedia o čom hovorím. Leteckým námetom tohto cvičenia bolo opustenie letiska (Žatec) - niečo ako vyvedenie spod úderu - s maximálnym množstvom lietadiel v čo najkratšom čase. V našom prípade to bolo 72 lietadiel za 4´30´´. Takto sa nám to aspoň podarilo pri prvom ostrom nácviku, ktorého som sa zúčastnil. Premiéra už bola trocha s dlhším časom, lebo ako nám vtedy v Žatci na kinosále v rámci poletového rozboru povedal generál Matyáš : „Tohleto sme soudruzi videli po prvé a také naposledy“. Inými slovami riziko bolo príliš veľké, vzdialenosti a intervaly príliš malé a z bezpečnostných zásad vtedy bolo niečo ako trhací kalendár.
Vráťme sa ale k pôvodnej otázke. V skupine to bolo vtedy pre mňa všelijaké. Musím povedať, že ťažké. Bol som mladý nadporučík, čerstvo po odlietaní požadovaných letov na pilota 1. triedy a pri výbere na lietanie v skupine do Žatca padla karta na mňa. Vtedy som to rozhodne nevidel ako veľkú česť a privilégium a so svojimi skúsenosťami a náletom som sa dosť obával ako to zvládnem (nakoniec to pre mňa nedopadlo najlepšie, ale to je na knížku).
Naviac sa mi v našej skupine „ušlo“ miesto na ľavej strane - teda lietanie cez ruku - asi preto, lebo to nebolo až také populárne. Odvtedy vždy obdivujem pilotov skupiny, ktorí lietajú na čísle 2 (teda vľavo od vedúceho). Ešte jednu poznámočku k tomu megalomanskému projektu - unikátne bolo ozvučenie. Predstavte si 72 nadzvukových lietadiel štartujúcich na forsáž. Spomínam si, že hlavnú tribúnu museli po prvom nácviku v noci premiestniť o 100 m dozadu, aby generalitu a papalášov neporazilo.
Toľko teda z kategórie „starý pilot vypravuje“. Z môjho pohľadu je akrobatické lietanie v skupinách vrcholom pilotného umenia a veľmi sa teším, že si to budem môcť i tento rok na SIAF-e vychutnať spoločne s vami.
Foto: http://forum.valka.cz
- PACHO21